 Pri príležitosti 20. výročia ženského hokeja na Slovensku sa 20. novembra na zimnom štadióne v Martine konalo športovo-spoločensko-priateľské podujatie. Hlavný program akcie tvorili tri zápasy. Úvod patril „budúcnosti“, a tak prvý zápas odohrali malé piatačky z prípravky. Večer si zmerali sily súčasné aktívne hokejistky s tímom novinárov. Za vrchol podujatia však možno označiť „retro-zápas“ bývalých hráčok, ktoré stáli pri zrode a prvých krokoch hokeja na Slovensku.
Tohto zápasu sa zúčastnili aj niektoré bývalé žilinské hokejistky. Ako to na takýchto podujatiach býva zvykom, odovzdali sa i ocenenia. Za najlepšiu slovenskú hokejistku súčasnosti bola zvolená Žilinčanka Janka Kapustová, aktuálna hráčka Tornádo Moskva a účastníčka OH vo Vancouveri 2010, cenu za ňu prevzali rodičia. Ocenenie za najlepšiu hráčku minulého storočia si odniesla Žaneta Malachová-Nemcová z Trenčína. Medzi desiatimi nominovanými sa nachádzala aj naša Žilinčanka Andrea Procházková, ktorá stála pri prvých krokoch žilinského ženského hokejového družstva. A tým sa dostávame k podstate, lebo len málokto vie, že začiatky ženského hokeja na Slovensku majú korene práve v Žiline.
Plagátik na cukrárni
Všetko to začalo plagátikom vyveseným na výklade cukrárne. Iniciátorky tohto nápadu boli dve mladé dievčatá Zuzana Porubčanská a Adriana Lóciová. Na inzerát pre záujemkyne o ženský hokej zareagovalo množstvo žien a dievčat. Na zimnom štadióne v Žiline sa ich 30. mája 1990 zišlo až šesťdesiat. Tu im bol predstavený historicky prvý tréner ženského hokeja na Slovensku - Viliam Pongrác, ktorý na to spomína takto: „Viete, po štrnástich rokoch trénovania žilinských dorastencov som začal pociťovať potrebu trošku zvoľniť a oddýchnuť si. Dennodenné tréningy, víkendové zápasy, bol to frmol. Celé to začalo na podnet vtedajšieho predsedu hokejového klubu p. Beracka. Pamätám si ako ma viedol k dverám klubovne. Len čo som prekročil prah, uvidel šesťdesiat dievčat, zháčil som sa a zatváral dvere so slovami: pardon, to je omyl. On ma však vtlačil do miestnosti a povedal, dievčatá, predstavujem vám vášho trénera. Vyvliecť sa mi z toho veru nepodarilo. Nasledovala prvá otázka z davu, kedy bude prvý tréning? A tak nasledujúci deň, bola to sobota, odštartovala naša spoločná letná príprava.“ Dievčat sa naozaj ujal a 1. júna 1990 začal s nimi letnú prípravu. Tým sa začala historicky prvá sezóna ženského hokeja (1990-1991). Tréningy boli na suchu i na ľade, niektoré dokonca v kraso-korčuliach ráno o 6.00 alebo večer o 22.00 h s výstrojom na vlastné náklady. „Bolo to ťažké a úsmevné zároveň, spomína tréner Pongrác, mnohé z nich držali hokejku ako pri zametaní. Aj keď boli po tréningu zničené, nenechali sa odradiť a druhý deň boli opäť pripravené makať. Videl som v nich odhodlanie a to ma presvedčilo.“
Začala sa písať história ženského hokeja
Prvá oficiálna registrácia žilinských hokejistiek na SZĽH sa uskutočnila v roku 1991. Následné odvysielanie televízneho rozhovoru s trénerom Pongrácom a niekoľkými hráčkami podmienilo ďalší záujem. Postupne začali vznikať družstvá a s prvým, ktoré sa oficiálne ohlásilo sa uskutočnilo prvé stretnutie v hokeji žien. Dňa 28. novembra 1991 sa zápasom HK Amazonky Žilina – HŠ Slovan Bratislava začala písať história ženského ľadového hokeja na Slovensku. Na zimnom štadióne v Žiline sa odohrali dve stretnutia s víťazstvom Žiliny 8:0 a 10:1. O mesiac na to sa v Bratislave uskutočnil prvý turnaj v ženskom hokeji, na ktorom Žilinčanky vybojovali tretie miesto. Už bolo len otázkou času, kedy vznikne oficiálna sekcia ženského hokeja. Stalo sa tak koncom januára 1992 na ustanovujúcom zjazde Slovenského hokeja žien v Topoľčanoch. Predsedom sekcie ĽHŽ na Slovensku sa stal Viliam Pongrác, a členmi Alexander Molnár a Ján Poracký.
Žilinčanky - prvé majsterky Slovenska
 Prvé majstrovstvá Slovenska sa odohrali v Topoľčanoch v roku 1992 turnajovým spôsobom. Žilina získala prvý historický titul slovenských šampióniek. Vtedajší káder družstva tvorili hráčky: Beniačová, Homolová, Kotyková, A. Procházková, D. Procházková, Magočová, Vršanská, Turzová, Gánoczyová, Zemiaková, Drdáková, Dorčíková, Pjataková, Šeligová, Gašiaková, Vlčková, Maličká, Melišová, Pavlíčková, Macková, trénerom bol Viliam Pongrác, vedúcou družstva Emília Dorčíková a technickým vedúcim Ján Hajduk. Ako najlepšie spomedzi slovenských tímov samozrejme postúpili na majstrovstvá ČSFR. Tie sa konali 28. – 29. apríla 1992 v Třebíči. Žilinčanky nastúpili proti majstrovi ČR Lokomotíve Beroun. Prvý zápas skončil prehrou 15:0 a druhý 12:3. Výsledky samozrejme svedčili o rozdielnej úrovni českých a slovenských družstiev. Ale dievčatá sa nemuseli za nič hanbiť. A tak ubiehala sezóna za sezónou. V tej piatej sa objavuje aj malá Janka Kapustová, avšak ešte len v role „maskota“. Mala vtedy len 11 rokov, takže pre svoj mladý vek ešte nemohla hrať. V tejto sezóne Žilina opäť zopakovala triumf spred dvoch rokov a získala druhý titul majstra Slovenska presvedčivým víťazstvom nad Dubnicou 4:0. Zostava „zlatých“ dievčat bola nasledovná: brankárky Pribišová a Turzová, obrankyne Kotyková, Procházková, Grečová, Pavlíčková a útočníčky Pjataková, Dorčíková, Zemiaková, Procházková D., Košťanová, Kevešová, Gabrhelová, Vojtylová, Drdáková, Šišková a realizačný tím v zložení Pongrác, Hajduk a Forbak. Nasledovala účasť niektorých žilinských hokejistiek v reprezentačnom družstve, ktoré viedol žilinský tréner Pongrác na Majstrovstvách Európy skupiny B v Dánsku, kde dievčatá dokázali vybojovať pre Slovensko 4. miesto. V tejto sezóne Žilina zažiarila aj na medzinárodnom turnaji v Beroune, kde vybojovala v ťažkej konkurencii prvé miesto. A práve v tomto období plnom víťazstiev a úspechu prišlo niečo nečakané...
Smutná šiesta sezóna
Koniec. „Klub nás už nechce, nemajú pre nás kabínu ani miesto“. Z nepochopiteľných dôvodov v čase najväčšieho úspechu sa žilinské ženské hokejové družstvo rozpadá. Každá hráčka dostala hosťovanie na jeden rok, a tak sa dievčatá 26. augusta 1995 rozlúčili a roztrúsili po Slovensku. Možnosť obhajovať majstrovský titul bola v nedohľadne! Padlo veľa sĺz, výčitiek, ale verdikt bol jasný. Po tomto období sa Žilina ešte raz dala dokopy aj s množstvom nových hráčok a hrala jednu sezónu (1996-1997), skončila na 6. mieste a žilinský ženský hokej vedenie klubu definitívne zrušilo.
Pohľad do súčasnosti
A ako na hokejové obdobie spomínajú hráčky Žiliny? Spýtali sme sa niektorých, ktoré stáli pri oboch majstrovských tituloch.
Katarína Dorčíková-Kupárová: „Po úspešnej kariére v krasokorčuľovaní a následnom zranení mi hokej umožnil ďalej pokračovať v športe na ľade a získať titul majsterky SR. Hokej mi dal neopísateľne veľa, vrátane možnosti stáť na ľade s pánom hokejistom Gretzkym.“
Andrea Procházková: „Za to obdobie, čo som hrala hokej som získala veľa kamarátok, zažili sme kopec srandy, ale aj driny. Veď sme štartovali od úplného začiatku. Učili sme sa korčuľovať, strieľať, nahrávať. Boli sme super partia a preto neľutujem čas, ktorý som hokeju obetovala.“
Jana Pavlíčková-Pekárová: „Hokej mi dal veľa. Hlavne dobré kamarátky. Minule som dostala otázku, že či by som šla teraz do toho. Moja prvá reakcia bola: a to na staré kolená?“ (úsmev)
Mária Zemiaková: „Pri hokeji som zostala dodnes ako hlavná rozhodkyňa SZĽH a IIHF. V marci 2011 ma čaká ako rozhodkyňu šampionát v Bulharskej Sofii, v máji by som sa mala podieľať na organizácii Majstrovstiev Slovenska v hokejbale žien a v budúcnosti by som rada pomohla pri znovuzrodení ženského hokeja v Žiline. Doma mám troch chlapov (ten najmladší má 3 mesiace), ktorým ďakujem, že ma v tomto všetkom podporujú.“
Momentálne je v Žiline veľa dievčat so záujmom o tento šport, za ktorým dochádzajú do susedného Martina. Bude v Žiline opäť ženský hokej? Záujemkyne skúste sa registrovať na facebooku v skupine „zakladáme ženské hokejové a hokejbalové družstvo“. resp. na e-mailovej adrese hogo@hogo.sk. Ak nás bude dosť, možno všetky spoločne niečo vymyslíme.“
-lk-
|
